Sviatosti
|
Sviatosť krstu |
|
Charakteristika: Krst je základom celého kresťanského života, bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam (porov. KKC 1213). Bez prijatia sviatosti krstu nie je možné prijať žiadnu inú sviatosť. Slovo krst pochádza z gréckeho slova „baptizein“, čo v preklade znamená ponoriť. Tento termín nechce len vyjadriť pôvodný spôsob vysluhovania tejto sviatosti, ale aj naznačiť duchovný význam ponorenia sa do Krista. V krste človek dostáva účasť na všeobecnom kňazstve Ježiša Krista, na jeho prorockom, kráľovskom a kňazskom poslaní. V Starom zákone môžeme objaviť niekoľko predobrazov krstu: 1. Duch Boží sa vznášal nad vodami (Gn1,1-2) 2. Potopa (1 Pt 3,20-21) 3. Prechod Izraelitov cez Červené more (Kor 10,1-2) 4. Prechod cez Jordán (Joz 3,14) 5. 7-násobné ponorenie Námana v rieke Jordán, kedy bol očistený od malomocenstva (Kr 5,14). Všetky predobrazy krstu v Starej zmluve sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi. Náš Pán začína svoje verejné účinkovanie práve prijatím Jánovho krstu, kedy posväcuje vodu ako matériu krstu. Kristus nám však svojim krstom aj poukázal, aké dôležité pre našu spásu je prijatie tejto sviatosti. Potvrdil to aj svojím príkazom, ktorý dal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 26,19). Účinky sviatosti krstu: 1. robí nás Božími deťmi 2. zmýva nám dedičný hriech 3. zmýva nám všetky osobné hriechy a tresty za ne 4. vzbudzuje v nás nadprirodzený život 5. vtláča do duše nezmazateľný znak, preto sa prijíma len raz v živote 6.začleňuje nás do Cirkvi 7. získavame účasť na Kristovom kňazstve.
Nahlásenie a podmienky: Krst je možné nahlásiť na farskom úrade. K nahláseniu je potrebné priniesť kópiu rodného listu dieťaťa a krstné listy krstných rodičov. |
Svätá spoveď
Čo je to sviatosť zmierenia?
Odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje v osobitnej sviatosti, ktorá sa nazýva sviatosťou zmierenia.
Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20:21-23)
Sviatostným rozhrešením kňaza Boh udeľuje kajúcnikovi "odpustenie a pokoj".
Hriech je porušenie Božieho zákona (10 Božích prikázaní) alebo konanie bez lásky.
Ťažký hriech je vedomé, dobrovoľné a v ťažkej veci porušenie Božieho zákona. Ľahký hriech je, keď jedna z týchto podmienok nie je úplná.
Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré sme stratili hriechom, má pôvod v milosti Boha, ktorý je plný milosrdenstva a starostlivý o spásu ľudí.
Cesta návratu k Bohu, ktorá sa nazýva obrátením a pokáním, zahŕňa v sebe bolesť a odpor voči spáchaným hriechom a pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť.
Sviatosť pokánia sa skladá spolu z troch úkonov kajúcnika a z rozhrešenia zo strany kňaza. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď alebo vyznanie hriechov kňazovi, predsavzatie vykonať zadosťučinenie a skutky zadosťučinenia.
Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Kajúcnik nemôže vo sviatosti zmierenia úmyselne zatajiť žiaden ťažký hriech, inak po bola sviatosť zmierenia neplatná.